Perfect life-1. časť

Sedela som na parapete a pozerala na západ slnka. Spomínala som na podobné večery, ktoré sme zažívali ešte všetci pokope. Dnes sú len chabou spomienkou. Znova a znova som sa vracala k niečomu, čo je už dávna minulosť, tá minulosť ma, ale držala pri živote. Na tvári som pocítila chladné potôčiky, ktoré ju lemovali až k brade. Zvalila som sa na posteľ a zaborila hlavu do vankúša, akoby som chcela skryť to, čo sa odohrávalo na mojej tvári. Chcela som sama seba vyfackať za to, že sa trápim pre niečo, čo je minulosť. Dnes je presne rok, čo sa stala najhoršia vec v mojom živote. Louis už od rána chodil vysmiaty, vedel sa pretvarovať, ale dnes mu to nešlo. Jeho oči ho prezrádzali. Ja som nemohla hrať žiadnu pretvárku, bolo mi jedno ako vyzerám, čo so mnou je. Zatvorila som sa v izbe a utápala sa vo svojich spomienkach. Vytiahla som všetky veci, ktoré boli od nich, fotky, hračky, oblečenie dokonca som tam vyhrabala aj svoju starú gitaru, ktorej som sa vzdala lebo mi prinášala až priveľa spomienok. Zatvorila som oči a vrátila sa do momentu, keď mi ju otec daroval. Sedela som mu v lone a on vytiahol obrovskú škatuľu. Čakala som, že mi konečne kúpil sľubovaný skejt, vždy som sa správala ako chlapec. S očakávaním som otvorila škatuľu a namiesto vysnívaného skejtu som tam našla schovanú lesklú, hnedú, drevenú gitaru. Svojimi malými prstami som prešla po strunách a gitara vydala nádherný zvuk. Otec sa na mňa usmial a ja som bola rada, že namiesto skejtu som dostala svoju prvú gitaru. Usmievala som sa zo zatvorenými očami a znova som pocítila, že mi líca máčajú slzy. Z moje krásnej spomienky ma vyrušil Louisov príchod do mojej izby. Skôr ako som otvorila oči chcela som si utrieť tvár, no Louis bol rýchlejší a prešiel mi rukou po mokrom líci. Otvorila som oči a chcela ho pokarhať za to, že si dovolil vojsť bez zaklopania, no znova bol rýchlejší.

„Videl som ťa už mnoho krát plakať, ale ty o tom nevieš. Veľa krát som ťa pozoroval, keď si bola zatvorená v izbe.“ 

„Takže moja hra ľadovej kráľovnej sa skončila ??“

„Asi áno... Nechcem zabudnúť ale myslieť na to tiež nemôžem a ani ty. Poď pôjdeme spolu pozerať Na vlásku.“ Pri predstave, že budem so svojim 20 ročným bratom pozerať Disney rozprávku som sa pousmiala.

„Tak takú ponuku beriem.“  Louis sa zaškeril a nastavil mi chrbát, rýchlo som naň vyskočila a utiekli sme do našej obrovskej obývačky. Rozčapila som sa na gauč a on sa vtrepal pod moju deku. Pozerali sme najlepšiu rozprávku akú kto, kedy vymyslel, ale moje myšlienky stále ubiehali k tomu osudnému dňu.

 „Naši by boli na teba hrdí. Keby som nebola sprostá  a nepovedala im, že ma prijali na tanečné konzervatórium mohli tu ešte byť...“ hnevala som sa sama na seba, že som znova začala s touto témou, ale už nebolo cesty späť. Neplakala som nikdy pred nikým, vždy som si to nechala pre svojho plyšáka. Každý si o mne myslel, že som bezcitná mrcha, ale nikto ma nepoznal tak dokonale ako  môj brat.

" Okamžite prestaň ! to nie je pravda ty za to nemôžeš, nik za to nemôže." Nikto nechce prežiť svoje šestnáste narodeniny na antidepresívach, ale to bolo moje jediné vykúpenie z reality. Každý mi vravel ako mu je to ľúto, ale ako náhle opustil nemocničnú izbu zabudol na svoje súcitné slová a stala sa z neho rovnaká pretvárka ako predtým. No ja som musela žiť s pocitom, že som zabila svojich rodičov. Naša rodina bola vždy hudobne nadaná, ja som síce vedela spievať aj hrať na gitare, ale nikdy som to nejako nezbožňovala. Mojim snom bolo tancovať, čo však moji rodičia nedokázali predýchať. Poza ich chrbát som si podala prihlášku na tanečné konzervatórium a v deň keď sme mali autonehodu som dostala rozhodnutie o prijatí na školu. V aute sme boli ja, mama a otec. Louis bol na koncerte niekde v Austrálii. Jeho sláva bola pre mňa vykúpením lebo naši sa zamerali na jeho talent a nie na ten môj. Louis bol jediný človek, ktorý chápal čo pre mňa tanec znamená a podporoval ma, bol mojim najlepším priateľom. Volali sme spolu každučký deň, aj keď bol na opačnej pologuli. Pred každým koncertom mi napísal SMS. Vždy s tým istým textom, prvý bol vždy smajl a text idem na to. Po smrti našich si Louis zmyslel, že sa k nemu nasťahujem. Pomyslela som si o ňom, že mu preskočilo. Niekto kto je popová hviezda má vymetať večierky a nie hrať sa na tatka, no Louisovi sa to nijako nedalo vyhovoriť tak som sa musela presťahovať za ním do Londýna. To som ešte ako tak ustála, ale keď mi oznámil, že s nami budú bývať aj chalani, tak to som nemohla len tak zvládnuť. Poznala som tých štyroch šialencov, čo s ním robili hlúposti typu, vypredané turné, ale bývať s nimi nebolo v mojej predstave vzťahu s nimi. Nik nebol z toho nápadu môjho brata nadšený, hlavne nie ich manažér, ale Louisovi som to nevyhovorila ani ja, ani oni, tak som dostala izbu v dome v ktorom sa denne premáva päť polonahých chalanov. Začiatky tohto spolužitia boli otrasné. Ja som musela prestúpiť na školu v Londýne a potrebovala som dohnať to, čo som nevedela  pre čas strávený v nemocnici. Bola som zahrabaná v knihách a snažila dohnať učivo zatiaľ, čo sa oni v obývačke hrali na playstation. Bola som z nich na psychiatri, kým som sa nedostala do ich rytmu života. Eleanor, Louisova priateľka mi zohnala učiteľa, takže som sa učila z jeho prednášok a do školy som chodila len na povinné testy. Po troch mesiacoch sa z nás stali najlepší priatelia. Ale aj tak som žila zo dňa na deň. Nedokázala som z hlavy dostať myšlienku, že som zabila svojich rodičov.

Naša rozprávka sa pomaly končila a domov sa vracali chalani. Dnes sa boli voziť na motokárach, som zvedavá aké zranenia utŕžili. Ako prvý vletel do izby Zayn.

„No čaute, ako ste sa mali bezo mňa ??“

„Perfektne.“ Zmrazil jeho nadšenie Louis.

„Ale prestaň,“ hodila som do neho vankúš, „ Chýbal si mi.“ Usmiala som sa na neho.

„Vidíš ?! Takto sa vítajú priatelia.“ Louis chcel niečo povedať na svoju obranu, ale už prichádzali aj ostatný, ale niekto chýbal.

"Kde je Harry?? " spýtala som sa keď prišli.

"Ale prosím ťa, zasa vyjednáva niečo so Sofi, v centre sme stretli nejaké fanúšičky a chceli od neho podpis no a mali trošku hlbší výstrih tak sa tam zapozeral a Sofi si to samozrejme všimla " voviedol ma do situácie Liam.

"Tá baba ho raz pripraví o rozum " povedala som si sama pre seba, ale chalani to počuli tak sa na mne zasmiali. Zneužíva Harryho, aby si nahrabala ešte viac do vreciek.

 Potom  vošiel do izby Harry a na krku mu visela tá vyciciavačka peňazí. Všetci upriamili pozornosť na jej výstrih k pupku a topánky dlhšie ako moje nohy. Nik si nevšimol, že sa Niall vytratil z izby.

 Neviem prečo ale už pri tom ako prišiel sa mi zdal nejaký smutný. Väčšinou keď sa odniekiaľ vrátia tak mi hneď musí povedať všetko, čo zažil. S Niallom som si rozumela najlepšie zo všetkých. Milovala som naše dlhé rozhovory, vždy sa týkali totálnych somarín, ale bolo to perfektné. Dokázali sme sa rozprávať aj do tretej v noci o tom či je lepšia čokoládová zmrzlina alebo jahodová. Hocikedy sa stalo ,že sa mi už nechcelo odísť do svojej izby tak som spala pri ňom alebo naopak on pri mne. Louisovi sa to veľmi nepáčilo ale dovolil mi to lebo vedel ,že keď som s Niallom dokážem zabudnúť na tom, čo som spôsobila.

Keď som vyšla po schodoch zamierila som rovno k jeho izbe. Ležal na posteli a myslela som si, že plače ale len ticho ležal na posteli. Zaklopala som na dvere ,,Niall? ..môžem?? "

„ Jasné, poď "

„Niall, čo sa stalo? ...Si dnes nejaký smutný, dnes mám právo byť smutná tak akurát ja." zasmiala som sa, aj keď mi to neprišlo vtipné. Na podlahe sa povaľoval vankúš tak som ho po ňom šmarila.

"Zamiloval som sa do jednej baby, ale ona ma berie stále len ako kamaráta." Smutne sklonil hlavu. Začala som sa smiať, na čo sa Niall nahneval: " ja si tu vylievam srdce a ty sa na tom smeješ, akože díky ! "

"Niall prepáč, ja som to tak nemyslela len mi príde vtipné, že chalan ktorého chce polovica dievčat na planéte je smutný preto, že ho nechce jedna baba. Kašli na ňu poď ideme sa dať preteky v jedení chipsov. Dnes ťa určite porazím! " zakričala som víťazoslávne....

"Tak na to zabudni na mňa nemáš.“ Vybehol za mnou a zachytil ma na schodoch. Pri dotyku jeho ruky som pocítila zvláštny pocit v bruchu. V poslednej dobe som to cítila pri každom jeho dotyku. nikdy som tomu nepripisovala nejaký význam, ale dnes to bolo intenzívnejšie. Rýchlym pohybom som zhodila jeho ruky z môjho brucha a upaľovala do obývačky. 

Po našej hre som šla spať. V posteli som ešte rozmýšľala nad tým, čo mi povedal. Ktorá baba by už len nechcela chalana ako je Niall. On je iný ako chalani, ktorých som poznala. Je milý, vtipný, úprimný vždy vie každého rozosmiať, nech je v akejkoľvek nálade. Môžem len snívať o niekom takom ako je on...

Poznámka: Keďže je to FanFiction, tak je tam veľa vecí odlišujúcich sa od reality. Prosím nezľaknite sa niektorých pasáží ;)