Sedela som na parapete a pozerala na
západ slnka. Spomínala som na podobné večery, ktoré sme zažívali ešte všetci
pokope. Dnes sú len chabou spomienkou. Znova a znova som sa vracala
k niečomu, čo je už dávna minulosť, tá minulosť ma, ale držala pri živote.
Na tvári som pocítila chladné potôčiky, ktoré ju lemovali až k brade. Zvalila
som sa na posteľ a zaborila hlavu do vankúša, akoby som chcela skryť to,
čo sa odohrávalo na mojej tvári. Chcela som sama seba vyfackať za to, že sa
trápim pre niečo, čo je minulosť. Dnes je presne rok, čo sa stala najhoršia vec
v mojom živote. Louis už od rána chodil vysmiaty, vedel sa pretvarovať,
ale dnes mu to nešlo. Jeho oči ho prezrádzali. Ja som nemohla hrať žiadnu
pretvárku, bolo mi jedno ako vyzerám, čo so mnou je. Zatvorila som sa
v izbe a utápala sa vo svojich spomienkach. Vytiahla som všetky veci,
ktoré boli od nich, fotky, hračky, oblečenie dokonca som tam vyhrabala aj svoju
starú gitaru, ktorej som sa vzdala lebo mi prinášala až priveľa spomienok.
Zatvorila som oči a vrátila sa do momentu, keď mi ju otec daroval. Sedela
som mu v lone a on vytiahol obrovskú škatuľu. Čakala som, že mi
konečne kúpil sľubovaný skejt, vždy som sa správala ako chlapec.
S očakávaním som otvorila škatuľu a namiesto vysnívaného skejtu som
tam našla schovanú lesklú, hnedú, drevenú gitaru. Svojimi malými prstami som
prešla po strunách a gitara vydala nádherný zvuk. Otec sa na mňa usmial
a ja som bola rada, že namiesto skejtu som dostala svoju prvú gitaru.
Usmievala som sa zo zatvorenými očami a znova som pocítila, že mi líca
máčajú slzy. Z moje krásnej spomienky ma vyrušil Louisov príchod do mojej
izby. Skôr ako som otvorila oči chcela som si utrieť tvár, no Louis bol
rýchlejší a prešiel mi rukou po mokrom líci. Otvorila som oči
a chcela ho pokarhať za to, že si dovolil vojsť bez zaklopania, no znova
bol rýchlejší.
„Videl som ťa už mnoho krát plakať, ale ty
o tom nevieš. Veľa krát som ťa pozoroval, keď si bola zatvorená
v izbe.“
„Takže moja hra ľadovej kráľovnej sa
skončila ??“
„Asi áno... Nechcem zabudnúť ale myslieť
na to tiež nemôžem a ani ty. Poď pôjdeme spolu pozerať Na vlásku.“ Pri
predstave, že budem so svojim 20 ročným bratom pozerať Disney rozprávku som sa pousmiala.
„Tak takú ponuku beriem.“ Louis sa zaškeril a nastavil mi chrbát,
rýchlo som naň vyskočila a utiekli sme do našej obrovskej obývačky.
Rozčapila som sa na gauč a on sa vtrepal pod moju deku. Pozerali sme
najlepšiu rozprávku akú kto, kedy vymyslel, ale moje myšlienky stále ubiehali
k tomu osudnému dňu.
„Naši by boli na teba hrdí. Keby som nebola
sprostá a nepovedala im, že ma prijali
na tanečné konzervatórium mohli tu ešte byť...“ hnevala som sa sama na seba, že
som znova začala s touto témou, ale už nebolo cesty späť. Neplakala som
nikdy pred nikým, vždy som si to nechala pre svojho plyšáka. Každý si
o mne myslel, že som bezcitná mrcha, ale nikto ma nepoznal tak dokonale
ako môj brat.
" Okamžite prestaň ! to nie je pravda
ty za to nemôžeš, nik za to nemôže." Nikto nechce prežiť svoje šestnáste
narodeniny na antidepresívach, ale to bolo moje jediné vykúpenie z reality.
Každý mi vravel ako mu je to ľúto, ale ako náhle opustil nemocničnú izbu
zabudol na svoje súcitné slová a stala sa z neho rovnaká pretvárka
ako predtým. No ja som musela žiť s pocitom, že som zabila svojich
rodičov. Naša rodina bola vždy hudobne nadaná, ja som síce vedela spievať aj
hrať na gitare, ale nikdy som to nejako nezbožňovala. Mojim snom bolo tancovať,
čo však moji rodičia nedokázali predýchať. Poza ich chrbát som si podala
prihlášku na tanečné konzervatórium a v deň keď sme mali autonehodu
som dostala rozhodnutie o prijatí na školu. V aute sme boli ja, mama
a otec. Louis bol na koncerte niekde v Austrálii. Jeho sláva bola pre
mňa vykúpením lebo naši sa zamerali na jeho talent a nie na ten môj. Louis
bol jediný človek, ktorý chápal čo pre mňa tanec znamená a podporoval ma,
bol mojim najlepším priateľom. Volali sme spolu každučký deň, aj keď bol na
opačnej pologuli. Pred každým koncertom mi napísal SMS. Vždy s tým istým
textom, prvý bol vždy smajl a text idem na to. Po smrti našich si Louis
zmyslel, že sa k nemu nasťahujem. Pomyslela som si o ňom, že mu
preskočilo. Niekto kto je popová hviezda má vymetať večierky a nie hrať sa
na tatka, no Louisovi sa to nijako nedalo vyhovoriť tak som sa musela
presťahovať za ním do Londýna. To som ešte ako tak ustála, ale keď mi oznámil,
že s nami budú bývať aj chalani, tak to som nemohla len tak zvládnuť.
Poznala som tých štyroch šialencov, čo s ním robili hlúposti typu,
vypredané turné, ale bývať s nimi nebolo v mojej predstave vzťahu
s nimi. Nik nebol z toho nápadu môjho brata nadšený, hlavne nie ich
manažér, ale Louisovi som to nevyhovorila ani ja, ani oni, tak som dostala izbu
v dome v ktorom sa denne premáva päť polonahých chalanov. Začiatky
tohto spolužitia boli otrasné. Ja som musela prestúpiť na školu v Londýne
a potrebovala som dohnať to, čo som nevedela pre čas strávený v nemocnici. Bola som
zahrabaná v knihách a snažila dohnať učivo zatiaľ, čo sa oni
v obývačke hrali na playstation. Bola som z nich na psychiatri, kým
som sa nedostala do ich rytmu života. Eleanor, Louisova priateľka mi zohnala
učiteľa, takže som sa učila z jeho prednášok a do školy som chodila
len na povinné testy. Po troch mesiacoch sa z nás stali najlepší
priatelia. Ale aj tak som žila zo dňa na deň. Nedokázala som z hlavy
dostať myšlienku, že som zabila svojich rodičov.
Naša rozprávka sa pomaly končila
a domov sa vracali chalani. Dnes sa boli voziť na motokárach, som zvedavá
aké zranenia utŕžili. Ako prvý vletel do izby Zayn.
„No čaute, ako ste sa mali bezo mňa ??“
„Perfektne.“ Zmrazil jeho nadšenie Louis.
„Ale prestaň,“ hodila som do neho vankúš,
„ Chýbal si mi.“ Usmiala som sa na neho.
„Vidíš ?! Takto sa vítajú priatelia.“
Louis chcel niečo povedať na svoju obranu, ale už prichádzali aj ostatný, ale
niekto chýbal.
"Kde je Harry?? " spýtala som sa
keď prišli.
"Ale prosím ťa, zasa vyjednáva niečo
so Sofi, v centre sme stretli nejaké fanúšičky a chceli od neho podpis no a
mali trošku hlbší výstrih tak sa tam zapozeral a Sofi si to samozrejme všimla
" voviedol ma do situácie Liam.
"Tá baba ho raz pripraví o rozum
" povedala som si sama pre seba, ale chalani to počuli tak sa na mne
zasmiali. Zneužíva Harryho, aby si nahrabala ešte viac do vreciek.
Potom
vošiel do izby Harry a na krku mu visela tá vyciciavačka peňazí.
Všetci upriamili pozornosť na jej výstrih k pupku a topánky dlhšie
ako moje nohy. Nik si nevšimol, že sa Niall vytratil z izby.
Neviem prečo ale už pri tom ako prišiel sa mi
zdal nejaký smutný. Väčšinou keď sa odniekiaľ vrátia tak mi hneď musí povedať
všetko, čo zažil. S Niallom som si rozumela najlepšie zo všetkých. Milovala som
naše dlhé rozhovory, vždy sa týkali totálnych somarín, ale bolo to perfektné.
Dokázali sme sa rozprávať aj do tretej v noci o tom či je lepšia
čokoládová zmrzlina alebo jahodová. Hocikedy sa stalo ,že sa mi už nechcelo
odísť do svojej izby tak som spala pri ňom alebo naopak on pri mne. Louisovi sa
to veľmi nepáčilo ale dovolil mi to lebo vedel ,že keď som s Niallom dokážem
zabudnúť na tom, čo som spôsobila.
Keď som vyšla po schodoch zamierila som
rovno k jeho izbe. Ležal na posteli a myslela som si, že plače ale len ticho
ležal na posteli. Zaklopala som na dvere ,,Niall? ..môžem?? "
„ Jasné, poď "
„Niall, čo sa stalo? ...Si dnes nejaký
smutný, dnes mám právo byť smutná tak akurát ja." zasmiala som sa, aj keď
mi to neprišlo vtipné. Na podlahe sa povaľoval vankúš tak som ho po ňom
šmarila.
"Zamiloval som sa do jednej baby, ale
ona ma berie stále len ako kamaráta." Smutne sklonil hlavu. Začala som sa
smiať, na čo sa Niall nahneval: " ja si tu vylievam srdce a ty sa na tom
smeješ, akože díky ! "
"Niall prepáč, ja som to tak nemyslela
len mi príde vtipné, že chalan ktorého chce polovica dievčat na planéte je
smutný preto, že ho nechce jedna baba. Kašli na ňu poď ideme sa dať preteky v
jedení chipsov. Dnes ťa určite porazím! " zakričala som víťazoslávne....
"Tak na to zabudni na mňa nemáš.“
Vybehol za mnou a zachytil ma na schodoch. Pri dotyku jeho ruky som
pocítila zvláštny pocit v bruchu. V poslednej dobe som to cítila pri
každom jeho dotyku. nikdy som tomu nepripisovala nejaký význam, ale dnes to
bolo intenzívnejšie. Rýchlym pohybom som zhodila jeho ruky z môjho brucha
a upaľovala do obývačky.
Po našej hre som šla spať. V posteli
som ešte rozmýšľala nad tým, čo mi povedal. Ktorá baba by už len nechcela
chalana ako je Niall. On je iný ako chalani, ktorých som poznala. Je milý, vtipný,
úprimný vždy vie každého rozosmiať, nech je v akejkoľvek nálade. Môžem len
snívať o niekom takom ako je on...
Poznámka: Keďže je to FanFiction, tak je tam veľa vecí odlišujúcich sa od reality. Prosím nezľaknite sa niektorých pasáží ;)

Dokonalé <3 teším sa na ďalšiu časť <3
OdpovedaťOdstrániť