Stratená

Baby nikdy som ešte nepísala jednodielovku, ale toto sú moje pocity, ktoré som tak nejako chcela zo seba dostať. Neviem, či sa vám to bude páčiť, ale dúfam, že áno. Odporúčam si k tomu pustiť tento song 

http://www.youtube.com/watch?v=so6ExplQlaY. Hope U like it ;) 

Som sám, nik mi ju nemôže nahradiť. Ona a jej smiech. ona a jej oči plné lásky. Ona a jej nežné bozky. Ona a jej hrejivé dotyky. Ona a jej srdce tlčúce pre mňa. Ona, ona, ona, ona...

Predstavujem si ako mi sedí v náručí, hrabe sa mi vo vlasoch. Hnevám sa, že ma znova rozstrapatila. Potom sa usmeje a vtiahne ma do svojho sveta. Objímam ju, ale objím na prázdno. Jej obraz sa vytráca a znova zostávam sám. Po tvári mi stekajú slzy a otváram šuflík v snahe nájsť vec, ktorá ma s ňou najviac spája. Odchádzal som na mesiac do Ameriky. Pri nástupe do lietadla, mi strčila do ruky list. Kázala mi ho otvoriť až keď budem sám sedieť v lietadle. odišiel som od chalanov a začal ho čítať. Nad jej drobným paličkovým písmom som sa pousmial. V pravom hornom rohu bolo srdiečko a jej čmáraničky, ktoré som už poznal naspamäť.

„Kiss the rain, whenever you need me.

Kiss the rain whenever I´m gone too long.

Kiss the rain If your lips feel lonely and thirsty.

Kiss the rain and wait for a dawn,

keep in mind We´re under the same sky.

And the nights are empty for me as for you

Kiss the rain... I´ll always love you...“ prešiel som prstami po papieri, ktorý bol už ošúchaný a zničený v snahe zachytiť ju tam. Znova ju vtiahnuť do tohto sveta ku mne. Prešli hodiny, dni, týždne, mesiace, ale je to ako včera. Prichádzala schodami, mala oblečené biele šaty. Dlhé blonďavé vlasy rozpustené na pleciach. Pery pevne stisnuté v snahe prežiť chôdzu v opätkoch. Vznášala sa schodami ako anjel, môj anjel. Podal som jej ruky a ona sa usmiala. Podlomili sa mi kolená z jej krásy. Musel som ju pobozkať, jej mäkké pery sa letmo dotkli mojich, ale moje srdce podskočilo ako vždy, keď sa ma dotkla.

„Si nádherná.“ Znova ukázala svoj smiech a na lícach sa jej vytvorili jamky, jemne sa zapýrila a sklopila zrak. Pevne mi uchopila ruku a pri každom kroku sa zaknísala, pridržal som ju a celú cestu sa mračila. Snažila sa udržať rovnováhu, ale nešlo jej to. Smial som sa jej, že prečo si to obula, ale tvrdila mi, že sa mi chcela zapáčiť. Bolo mi jedno ako vyzerala, bolo mi jedno, čo mala na sebe. Veď som ju miloval...

Vošli sme do obrovskej vyzdobenej sály, oči jej žiarili pri pohľade na všetko tam na okolo. Vzal som ju tancovať, vôbec to nevedela. Hýbali sme sa zo strany na stranu a ona sa sústreďovala len na nohy aby nesplietla kroky. Čelo mala zvraštené od sústredenia a ja som bol najšťastnejším človekom na svete. O polnoci som ju vytiahol vonku na záhradu, chcel som pre ňu pripraviť nezabudnuteľný večer. Všade na stromoch viseli svetielka. Oči jej žiarili šťastím a tak sme spolu tancovali a točili sa, a potom som ju pobozkal.  Privinul si ju k sebe, držal ju v náručí a bozkával, bozkával nežne, sladko tak ako nikoho pred ňou. A potom padla do môjho náručia, nepočul som, čo sa stalo. Pozrel som jej do tváre, nepekne sa skrivila v bolestivej grimase. Spolu sme sa zviezli na zem. Zostala mi v náručí, všetko naokolo sa farbilo do červena. Ruky sa mi triasli, ale ona bola pokojná. Plakal som, ale ona sa usmievala.

„To je v poriadku, Niall. Milujem ťa.“ Šepla posledným dychom a potom mi ochabla v náručí. Oči jej nahradil prázdny výraz a odišla, odišla navždy. Privinul som si jej telo k sebe, ale už to bola len prázdna schránka bez života.  Chcel som kričať, rozbíjať, ale len som ticho plakal s jej telom v náručí. Zostal som sám. Nezomrela len ona, ale moje srdce s ňou... a teraz, teraz prežívam zo dňa na deň a teším sa na deň, kedy budem s ňou. Niekedy mám pocit, že ju cítim, že ju počujem, ale nie je tu. Blúznim z nej, celý môj život stratil zmysel. Spávam s jej fotkou, otváram jej šatník aby som cítil jej vôňu, ale už sa nevráti. Už sa nikdy nevráti....